Célébration de la Réforme Bernard 1982-2022
2 participants
Page 1 sur 1
Célébration de la Réforme Bernard 1982-2022
Nesmy Manigat
@nesmymanigat
·
13h
@MENFP_Education
@MCultureHT
ap komemore 40 ane refòm JOSEPH C BERNARD, espesyalman "Décret organisant le système éducatif haïtien en vue d’offrir des chances égales à tous et de refléter la culture haïtienne". Nan lespri aplikasyon kourikoulòm sa, plizyè nouvo anseyan ap enstale
Re: Célébration de la Réforme Bernard 1982-2022
MARC;
JOSEPH C.BERNARD a passe le reste de de sa vie a regretter de ne pas avoir implemente meme en partie sa reforme.
Lan yon ENTEVYOU lan MIYAMI ;misye di se sa li regret .
JOSEPH C.BERNARD te mouri an 2005 a LAJ de 87 an.
DIVALYERIS yo,ILTRA REYAKSYON an,FRANKOFIL yo te LIGE kont li.
POTPAWOL DIVALYERIS yo;RENE PIQUION ;le yo mande misye pouki sa yo vle ranplase BERNARD;misye te reponn:
"RAISON D'ETAT"
Se pou m ajoute pou FRANKOFIL yo:
MOUN KI DETWI PEYI AN:
AYITI PA GEN ANYEN POUL WE AK LANG FRANSE;
"ANYEN"
Sa se yon ENTEVYOU ke JEAN DOMINIQUE te fe ak JOSEPH C.BERNARD.
Se te an 1980:
https://repository.duke.edu/dc/radiohaiti/RL10059-CS-0025_01
JOSEPH C.BERNARD a passe le reste de de sa vie a regretter de ne pas avoir implemente meme en partie sa reforme.
Lan yon ENTEVYOU lan MIYAMI ;misye di se sa li regret .
JOSEPH C.BERNARD te mouri an 2005 a LAJ de 87 an.
DIVALYERIS yo,ILTRA REYAKSYON an,FRANKOFIL yo te LIGE kont li.
POTPAWOL DIVALYERIS yo;RENE PIQUION ;le yo mande misye pouki sa yo vle ranplase BERNARD;misye te reponn:
"RAISON D'ETAT"
Se pou m ajoute pou FRANKOFIL yo:
MOUN KI DETWI PEYI AN:
AYITI PA GEN ANYEN POUL WE AK LANG FRANSE;
"ANYEN"
Sa se yon ENTEVYOU ke JEAN DOMINIQUE te fe ak JOSEPH C.BERNARD.
Se te an 1980:
https://repository.duke.edu/dc/radiohaiti/RL10059-CS-0025_01
Joel- Super Star
-
Nombre de messages : 17750
Localisation : USA
Loisirs : Histoire
Date d'inscription : 24/08/2006
Feuille de personnage
Jeu de rôle: Le patriote
Re: Célébration de la Réforme Bernard 1982-2022
Kite nou kontinye.
Nou bezwen yon ENTELEKTYEL tankou JOHN HENRY THOMAS ,entelektyel TRINIDADYEN ki refize panse tankou lot MOUN e ki vini yon EWO NASYONAL pou TRINIDADYEN yo.
BANN MALPWOP ;KREYOL pa FRANSE ;li diferan de FRANSE ,tankou ITALYEN ,PANYOL .POTIGE elt,,diferan de FRANSE.
Moun ki te devlope LANG KREYOL lan ,pa t pale FRANSE;yo te soti de NODWES sa ki LA FRANS jounen jodi an ,yo pa t pale FRANSE;FRANSE ki pale lan sa yo rele "ILE DE FRANCE" jounen jodi an;lan REJYON PARIZYEN an.
EMILE ROUMER ki pase majorite vi l an FRANS te fe remake sa ,lan ENTEVYON li te bay JEAN DOMINIQUE an 1973.
Se te deja oze pou yon ENTELEKTYEL lan TRANP EMILE ROUMER t ap bay JEAN DOMINIQUE yon entevyou an 1973 ;an KREYOL silvouple sou RADYO.
http://repository.duke.edu/dc/radiohaiti/RL10059-RR-0033_01
http://repository.duke.edu/dc/radiohaiti/RL10059-RR-0033_02
BANN MALPWOP ;KREYOL PA FRANSE ;li pa derive de FRANSE tankou EMILE ROUMER te fe remake l an 1972.
Ann TOUNEN sou EWO NASYONAL TRINIDADYEN an ,JOHN HENRY THOMAS .
ANGLE yo te pran posesyon TRINIDAD ak TOBAGO ,lan fen 18emsyek lan .
ANGLE yo kreye LEKOLpou TRINIDADYEN;yo remake ke tout sa yo fe TRINIDADYEN yo pa t ka aprann li ak ekri.
PWOBLEM lan se ke PRESKE TOUT TRINIDADYEN yo te pale yon sel LANG ,se te KREYOL;menm LANG ke yo pale lan kote tankou SITE SOLEY pa egzanp ,ou byen lan tout kanpay rekile yo kote gen de MOUN ki pa janm tande FRANSE lan ZOREY yo.
JOHN HENRY THOMAS eksplike ANGLE yo ,ke yo te met kreye LEKOL SOU LEKOL men si MOUN yo pa konprann sa ki ap di "SE LAVE MEN SIYE A TE "
Kom misye te FLIYAN ann ANGLE ;misye ekri yon ti LIV de 169 paj pou l EKSPLIKE ANGLE yo de ki sa l ap pale.
Misye di anvan pou pwofese ki pale ANGLE selman ;pou yo efikas ,se pou yo komanse pale e konprann KREYOL;
Li te rele ti LIV "THE THEORY AND PRACTICE OF CREOLE GRAMMAR"
Li eksplike sa EKSPRESYON KREYOL yo vle di ann ANGLE e vise vesa.
Pa bliye se te an 1869 wi;se sa ki sove EDIKASYON lan TRINIDAD ak TOBAGO.
Noumenm ,nou pito fe TIMOUN nou yo ap aprann FRANSE ,4 ,5AN ou plis ki ap bannou yon POPILASYON INYORAN OBSKIRANTIS ,menm an 2022.
Sa k vle;ELAJI ti liv ke JOHN HENRY THOMAS te ekri bay ANGLE yo an 1869 e pou pi gran bone TRINIDADYEN yo;ANGLE YO TE KOUTE L
https://archive.org/details/creolegrammar00thomrich/page2/mode/2up
Nou bezwen yon ENTELEKTYEL tankou JOHN HENRY THOMAS ,entelektyel TRINIDADYEN ki refize panse tankou lot MOUN e ki vini yon EWO NASYONAL pou TRINIDADYEN yo.
BANN MALPWOP ;KREYOL pa FRANSE ;li diferan de FRANSE ,tankou ITALYEN ,PANYOL .POTIGE elt,,diferan de FRANSE.
Moun ki te devlope LANG KREYOL lan ,pa t pale FRANSE;yo te soti de NODWES sa ki LA FRANS jounen jodi an ,yo pa t pale FRANSE;FRANSE ki pale lan sa yo rele "ILE DE FRANCE" jounen jodi an;lan REJYON PARIZYEN an.
EMILE ROUMER ki pase majorite vi l an FRANS te fe remake sa ,lan ENTEVYON li te bay JEAN DOMINIQUE an 1973.
Se te deja oze pou yon ENTELEKTYEL lan TRANP EMILE ROUMER t ap bay JEAN DOMINIQUE yon entevyou an 1973 ;an KREYOL silvouple sou RADYO.
http://repository.duke.edu/dc/radiohaiti/RL10059-RR-0033_01
http://repository.duke.edu/dc/radiohaiti/RL10059-RR-0033_02
BANN MALPWOP ;KREYOL PA FRANSE ;li pa derive de FRANSE tankou EMILE ROUMER te fe remake l an 1972.
Ann TOUNEN sou EWO NASYONAL TRINIDADYEN an ,JOHN HENRY THOMAS .
ANGLE yo te pran posesyon TRINIDAD ak TOBAGO ,lan fen 18emsyek lan .
ANGLE yo kreye LEKOLpou TRINIDADYEN;yo remake ke tout sa yo fe TRINIDADYEN yo pa t ka aprann li ak ekri.
PWOBLEM lan se ke PRESKE TOUT TRINIDADYEN yo te pale yon sel LANG ,se te KREYOL;menm LANG ke yo pale lan kote tankou SITE SOLEY pa egzanp ,ou byen lan tout kanpay rekile yo kote gen de MOUN ki pa janm tande FRANSE lan ZOREY yo.
JOHN HENRY THOMAS eksplike ANGLE yo ,ke yo te met kreye LEKOL SOU LEKOL men si MOUN yo pa konprann sa ki ap di "SE LAVE MEN SIYE A TE "
Kom misye te FLIYAN ann ANGLE ;misye ekri yon ti LIV de 169 paj pou l EKSPLIKE ANGLE yo de ki sa l ap pale.
Misye di anvan pou pwofese ki pale ANGLE selman ;pou yo efikas ,se pou yo komanse pale e konprann KREYOL;
Li te rele ti LIV "THE THEORY AND PRACTICE OF CREOLE GRAMMAR"
Li eksplike sa EKSPRESYON KREYOL yo vle di ann ANGLE e vise vesa.
Pa bliye se te an 1869 wi;se sa ki sove EDIKASYON lan TRINIDAD ak TOBAGO.
Noumenm ,nou pito fe TIMOUN nou yo ap aprann FRANSE ,4 ,5AN ou plis ki ap bannou yon POPILASYON INYORAN OBSKIRANTIS ,menm an 2022.
Sa k vle;ELAJI ti liv ke JOHN HENRY THOMAS te ekri bay ANGLE yo an 1869 e pou pi gran bone TRINIDADYEN yo;ANGLE YO TE KOUTE L
https://archive.org/details/creolegrammar00thomrich/page2/mode/2up
Joel- Super Star
-
Nombre de messages : 17750
Localisation : USA
Loisirs : Histoire
Date d'inscription : 24/08/2006
Feuille de personnage
Jeu de rôle: Le patriote
Sujets similaires
» Les noms des candidats seront connus le 20 janvier 2022
» Célébration de la fête du drapeau à l'Arcahaie
» 2009 Haitian Heritage Month Celebration
» VIV SWIT MIKI PREZIDAN AN 2022 (l.o.l)
» Denye EMISYON dr JFA pou MEKREDI 26 JANVYE 2022
» Célébration de la fête du drapeau à l'Arcahaie
» 2009 Haitian Heritage Month Celebration
» VIV SWIT MIKI PREZIDAN AN 2022 (l.o.l)
» Denye EMISYON dr JFA pou MEKREDI 26 JANVYE 2022
Page 1 sur 1
Permission de ce forum:
Vous ne pouvez pas répondre aux sujets dans ce forum
|
|